Blízkozemské telesá sú kategóriou malých telies Slnečnej sústavy, pre ktoré platí, že sa dostávajú do blízkosti obežnej dráhy Zeme alebo ju pretínajú. Sú dôležitou kapitolou vesmírneho výskumu posledných desaťročí. Prvým objaveným blízkozemským asteroidom bol v roku 1898 (433) Eros. V 90. rokoch 20. storočia začali rapídne pribúdať objavy blízkozemských telies a boli rozbehnuté mnohé projekty, pre ktoré je ich objavovanie hlavným cieľom. Na našom observatóriu sa pokúšame zachytiť (detegovať) túto zaujímavú skupinu objektov.

Rozdelenie blízkozemských telies

Blízkozemské telesá sa podľa svojich orbitálnych elementov delia do štyroch skupín. Skupiny dostali svoj názov podľa najvýznamnejšieho zástupcu danej skupiny objektov:

Skupina Amor - ide o telesá, ktorých veľká polos je väčšia ako 1,0 AU. Zároveň ich vzdialenosť od Slnka v perihéliu je väčšia než 1,017 AU. Nepretínajú dráhu Zeme, iba sa k nej približujú zvonku. Pomenovanie dostali podľa asteroidu (1221) Amor. Už v čase objavu tohto telesa boli známe podobné asteroidy - (433) Eros, (719) Albert, (887) Alinda, (1036) Ganymed a (1627) Ivar.

Skupina Apollo - ich veľká polos je väčšia než 1 AU, ale ich vzdialenosť od Slnka v perihéliu je menej než 1,017 AU. Znamená to, že pretínajú obežnú dráhu Zeme a najbližší bod ich dráhy leží vo vnútri dráhy Zeme. Telesá tohto typu sú pomenované podľa asteroidu (1862) Apollo, objaveného v roku 1932.

Skupina Aten - asteroidy tejto skupiny majú veľkú polos menšiu ako 1 AU, ale ich vzdialenosť od Slnka v aféliu je väčšia než 0,983 AU. Znamená to, že pretínajú obežnú dráhu Zeme a najvzdialenejší bod ich dráhy leží mimo dráhy Zeme. Skupina dostala svoj názov podľa prvého objaveného telesa (2062) Aten.

Skupina Atira - je pomenovaná podľa asteroidu (163693) Atira. Vzdialenosť týchto telies od Slnka je v aféliu menej než 0,983 AU. Asteroidy typu Atira teda nepretínajú dráhu Zeme, iba sa k nej približujú zvnútra.

Zdroj: TU

Potenciálne nebezpečné telesá

Asteroid je považovaný za potenciálne nebezpečné teleso (PHA z anglického Potentially Hazardous Asteroid), keď jeho najmenšia možná vzdialenosť od Zeme je menšia než 0,05 AU (7 500 000 km, zhruba 19,5 násobok priemernej vzdialenosti Mesiaca) a jeho absolútna magnitúda je viac než 22. Tejto magnitúde zodpovedajú telesá s priemerom viac ako 140 metrov. V prípade impaktu je to dostatočná veľkosť pre vyvolanie prírodnej katastrofy s globálnymi následkami. Medzi potenciálne nebezpečné telesá sú zaradené objekty zo všetkých vyššie vymenovaných skupín.